33

Naša svätá Matka Cirkev sa vždy zasadzovala za slobodu a odmietala všetky druhy fatalizmu, tie staré, aj tie novšie. Učila, že každý človek je pánom svojho osudu, ako v dobrom, tak i v zlom: „A tí, ktorí sa neodklonili od dobra, pôjdu do večného života; tí, ktorí páchali zlo, pôjdu do večného ohňa.“ (Vyznanie viery Quicumque). Vždy na nás veľmi zapôsobí oná desivá ľudská schopnosť, tvoja i moja, ktorá však zároveň odhaľuje i našu vznešenosť. „ Až do takej miery je hriech dobrovoľným zlom, že by v žiadnom prípade nebol hriechom, keby nemal počiatok vo vôli: toto tvrdenie sa teší takej jasnosti, že s ním súhlasí tých niekoľko málo múdrych i mnoho hlúpych obyvateľov tohto sveta. “ (Sv. Augustín, De vera religione, 14, 27 (PL 34, 133).

Znovu vo vzdávaní vďaky pozdvihnem svoje srdce k Bohu, môjmu Pánovi, pretože nič mu nebránilo, aby nás stvoril dokonalých, s neodolateľnou náklonnosťou k dobru, no „ usúdil, že jeho služobníci budú lepší, ak mu budú slúžiť slobodne. “ (Sv. Augustín, tamže (PL 34, 134). Aká veľká je láska a milosrdenstvo nášho Otca! Tvárou v tvár skutočnosti, že Boh tak božsky a bláznivo miluje svoje deti, chcel by som mať tisícero úst, tisícero sŕdc, ba dokonca ešte viac, aby som bez prestania mohol chváliť Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha Svätého. Len si pomyslite, že ten, ktorý je Všemohúci, ten, ktorý svojou Prozreteľnosťou riadi celý vesmír, nechce služobníkov, ktorí by mu slúžili z prinútenia; chce slobodné deti. Do duše každého z nás — hoci sa rodíme proni ad peccatum, s náklonnosťou na hriech kvôli pádu prvých ľudí — vložil Boh iskierku svojho nekonečného rozumu, príťažlivosti dobrého, túžby po trvalom mieri. A dáva nám pochopiť, že pravdu, šťastie a slobodu dosiahneme iba vtedy, keď sa budeme snažiť, aby v nás semienko večného života vyklíčilo.

Tento bod v inom jazyku