31

Možno sa ma spýtate: Keď dosiahneme to, čo z celej duše milujeme, už nehľadáme ďalej. Znamená to teda, že sloboda zmizla? Uisťujem vás, že práve vtedy je účinnejšia než kedykoľvek predtým, pretože láska sa neuspokojí iba s rutinným plnením povinností, ani nepozná nechuť či apatiu. Milovať znamená začať každý deň znova slúžiť skutkami lásky.

Chcel by som, aby ste si to dobre zapamätali, a preto znovu zdôrazňujem, že sloboda a odovzdanosť si neprotirečia; naopak, vzájomne sa podopierajú. Sloboda sa môže odovzdať iba z lásky, iný dôvod jej odovzdania jednoducho nechápem. Nie je to iba viac či menej výstižná slovná hračka: pri dobrovoľnom odovzdávaní sa v každom okamihu obnovuje sloboda lásku a obnoviť sa znamená byť stále mladý, veľkorysý, schopný veľkých ideálov i veľkých obetí. Spomínam si, ako veľmi ma potešilo, keď som sa dozvedel, že po portugalsky sa mladým hovorí os novos. A takí naozaj sú. Vravím vám to preto, lebo som už dosť starý, no keď sa pri oltári modlím k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním (Ž 43, 4), cítim sa byť mladým a viem, že sa nikdy nebudem považovať za starého, pretože ak zostanem svojmu Bohu stále verný, Láska ma bude neprestajne oživovať: „preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.“ (Ž 103, 5).

Pre lásku k slobode sa zaväzujeme. Jedine pýcha robí z týchto záväzkov ťažkú reťaz. Skutočná pokora, ktorej nás učí ten, čo je tichý a pokorný srdcom, nám ukazuje, že jeho jarmo je príjemné a jeho bremeno ľahké (Mt 11, 29—30): týmto jarmom je sloboda, týmto jarmom je láska, týmto jarmom je jednota, týmto jarmom je život, ktorý nám On vykúpil na kríži.

Tento bod v inom jazyku