309

Tak koná náš Boh. Keď sa domov vracia onen márnotratný syn, potom čo samopašným životom prehajdákal všetky peniaze a potom čo — ešte ku všetkému — zabudol na svojho otca, jeho otec vraví: „Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme… !“ (Lk 15, 22—23). Keď sa na nášho Boha Otca obrátime s ľútosťou, vyťaží z našej úbohosti poklad, a z našej slabosti silu. Čo nám asi pripraví, keď ho neopustíme, keď ho budeme denne navštevovať, hovoriť mu slová lásky a potvrdzovať ich skutkami, keď ho budeme o všetko prosiť, pretože veríme v jeho všemohúcnosť a milosrdenstvo? Ak pre syna, ktorý sa vrátil potom, čo ho zradil, pripravil hostinu, čo asi dá nám, ktorí sme sa vždy snažili zostať po jeho boku?

Preto nech spôsobom nášho správania nepripomíname žiadne urážky, ktorých sa nám dostalo, žiadne poníženie, ktorému sme boli vystavení — kvôli nespravodlivosti, nezdvorilostiam a hrubostiam, ku ktorým dochádzalo — pretože sa nehodí, aby Božie dieťa držalo v ruke pripravený zoznam krívd. Nemôžeme zabudnúť na Kristov príklad a takisto naša kresťanská viera sa nemôže meniť ako oblečenie; môže iba zoslabnúť, zosilnieť, alebo sa stratiť. Nadprirodzeným životom sa viera posilňuje a duša sa desí, keď pozoruje úbohú ľudskú nahotu, zbavenú všetkého nadzmyslového. Odpúšťa a je plná vďaky: Bože môj, keď sa dívam na svoj biedny život, nenachádzam žiaden dôvod k márnivosti a už vôbec nie k pýche; nachádzam iba mnoho dôvodov k tomu, aby som bol vždy pokorný a kajal sa. Viem veľmi dobre, že najväčším dôkazom ľudskej ušľachtilosti je slúžiť.

Zoznam citácií zo Svätého Písma
Tento bod v inom jazyku