„Vrátim vás zo zajatia a zhromaždím vás… zo všetkých miest, kde som vás roztratil“ (Jer 29, 14). Zo zajatia sa oslobodíme modlitbou: spoznáme, že sme voľní, vzlietneme v piesni zamilovanej duše, v piesni lásky túžiacej po tom, aby sa už nikdy neodlúčila od Boha. Je to nový spôsob života na zemi, spôsob božský, nadprirodzený, nádherný. Spomeňme si na španielskych spisovateľov 15. storočia a možno aj nám sa zachce vychutnať si v tichosti túto pravdu: „už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Porov. Gal 2, 20).

S radosťou prijímame nutnosť pracovať na tomto svete azda i mnoho rokov, pretože Ježiš má tu dole na zemi len veľmi málo priateľov. Neodmietajme povinnosť žiť, stravovať sa — až do úplného vyčerpania — v službe Bohu a Cirkvi. A to slobodne: in libertatem gloriae filiorum Dei (Rim 8, 21), qua libertate Christus nos liberavit (Gal 4, 31), v slobode a sláve Božích detí, v slobode, ktorú nám Kristus vykúpil svojou smrťou na kríži.