Mária je učiteľkou nádeje. Vyhlasuje: blahoslaviť ma budú všetky pokolenia (Lk 1, 48). Z ľudského hľadiska povedané, o čo sa opierala jej nádej? Kým bola pre vtedajších mužov a ženy? Veľké hrdinky Starého zákona — Judit, Ester, Debora — dosiahli už tu na zemi ľudskú slávu, boli oslavované a velebené ľudom. Máriiným trónom — rovnako ako trónom jej Syna — je kríž. Počas zvyšku jej života, až pokým nebola s telom a dušou vzatá do neba, na nás pôsobí práve jej mlčanlivá prítomnosť. Svätý Lukáš, ktorý ju dobre poznal, poznamenáva, že modliac sa zostávala v blízkosti prvých učeníkov. Tak končí svoje pozemské dni tá, ktorá mala byť až na veky vekov chválená všetkým tvorstvom.

Ako sa len líši Máriina nádej od našej netrpezlivosti! Často od Boha chceme, aby nám ihneď odplatil akékoľvek nepatrné dobro, ktoré sme vykonali. Akonáhle sa objaví prvá ťažkosť, už sa aj sťažujeme. Veľakrát bývame neschopní akéhokoľvek vytrvalého úsilia, či čo i len udržania si nádeje. Lebo nám chýba viera: „A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1,45).