Matka krásnej lásky

V epištole čítame: Ego quasi vitis fructificavi…: „ ako vinič prinášam ľúbovonné plody a z mojich kvetov vzíde skvelé a prevzácne ovocie“ (Sir 24, 23).Nech sa naše srdce i srdce všetkých kresťanov naplní touto jemnou vôňou, ktorou je úcta k našej Matke a nech nás privedie k veľkej dôvere v toho, ktorý nad nami neustále bdie.

„Ja som matka krásneho milovania, matka bázne, uznanlivosti a svätej nádeje“ (Sir 24, 24). To nám dnes pripomína Panna Mária. Dáva nám lekcie o dokonalej láske, o čistom živote, o citlivom a vášnivom srdci, aby sme sa naučili verne slúžiť Cirkvi. Nie je to len tak hocijaká láska. Je to Láska sama. Nepozná zradu, ani vypočítavosť, ani ochladenie. Je to čistá, nádherná láska, pretože vychádza z Trojjediného Boha a k nemu sa i vracia; k Bohu, ktorý je absolútna Dokonalosť, najväčšia Dobrota, zvrchovaná Veľkosť.

No hovorí sa aj o bázni. Nedokážem si predstaviť väčšiu bázeň než obavu, že sa odlúčime od Lásky. Ale Boh, náš Pán, nás nechce malomyseľných, bojazlivých, neschopných obete. Chce, aby sme boli statoční, odvážni, jemní. Bázeň, o ktorej posvätný text hovorí, nám pripomína aj iný úryvok z Písma: … „hľadala som toho, ktorého moja duša miluje. Hľadala som ho, ale nenašla“ (Pies 3, 1).

Môže sa stať, že ak človek do hĺbky nepochopí, čo to znamená milovať Boha, jeho srdce sa nechá strhnúť niečím, čo k Pánovi nevedie. A dôsledkom toho bude, že ho stratíme z dohľadu. Inokedy je to Pán, kto sa skrýva: On iste vie prečo. Pobáda nás tak, aby sme ho hľadali s väčšou horlivosťou a aby sme, keď ho nájdeme, s jasotom zvolali: „chytila som ho a nepustila viac“ (Pies 3, 4).