Čo sa teda zmení? Dochádza k zmene v našej duši — pretože do nej vstúpil Kristus, tak ako vstúpil do Petrovej loďky — človeku sa rozšíria horizonty, získa väčšiu ochotu slúžiť a nezadržateľnú túžbu všetkým ohlasovať magnalia Dei (Sk 2, 11), veľké Božie skutky, ktoré Pán koná, ak mu to dovolíme. Nemôžem nepodotknúť, že profesionálna práca kňazov — dovolím si ju tak nazvať, je posvätná a verejná služba, vytláčajúca ostatné aktivity do tej miery, že ak by nejakému kňazovi zvýšil čas ešte aj na inú prácu, ktorá nie je kňazská, môže si byť istý, že si povinnosti svojej služby neplní.

„Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: ‚Idem loviť ryby.‘ Povedali mu: ‚Pôjdeme aj my s tebou.‘ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu“ (Jn 21, 2—4).

Prechádza popri svojich apoštoloch, popri dušiach, ktoré sa mu odovzdali a oni si to ani nevšimnú. Koľkokrát je Kristus nie v našej blízkosti, ale priamo v nás, a my žijeme takým svetáckym životom! Kristus je tak blízko a jeho deti mu nevenujú ani jediný láskyplný pohľad, ani jediné láskavé slovo, ani jeden horlivý skutok.