Existuje jedna ľudská i nadprirodzená schopnosť, o ktorej neprestajne kážem a ktorú náš Otec Boh vkladá do rúk svojim deťom: Je to schopnosť mať účasť na Kristovom vykupiteľskom diele. Napĺňa ma radosťou, keď toto učenie nachádzam aj v textoch Cirkevných otcov. Svätý Gregor Veľký píše: „ Kresťania odstraňujú hady, keď nabádaním k dobrému vykoreňujú zlo zo sŕdc druhých ľudí… Používame vkladanie rúk na chorých, keď si všimneme, že náš blížny poľavuje v konaní dobra; ponúkneme mu najrozmanitejším spôsobom pomoc a posilníme ho vlastným príkladom. Tieto zázraky sú o to väčšie, že k nim dochádza v duchovnej oblasti, že prinášajú život nie telu, ale duši. Takisto aj vy, ak budete mať vieru, budete s Božou pomocou také zázraky konať “ (Sv. Gregor Veľký, Homiliae in Evangelia, 29, 4 (PL 76, 1215—1216).

Boh chce, aby boli všetci spasení. To je výzva, no je to i zodpovednosť, ktorá závisí od každého z nás. Cirkev nie je útočiskom pre niekoľkých privilegovaných. „ Vari je Cirkvou iba nepatrná čiastočka zeme? Cirkvou je celý svet “ (Sv. Augustín, Enarrationes in Psalmos, 21, 2, 26 (PL 36, 177). To vraví sv. Augustín a dodáva: „ Kamkoľvek pôjdeš, nájdeš tam Krista. Dostal si do dedičstva všetky končiny zeme, poď, vládni nad nimi so mnou “ (Sv. Augustín, Enarrationes in Psalmos, 21, 2, 30 (PL 36, 180). Spomínate si, ako to bolo s tými sieťami? Boli plné, až pretekali, viac rýb sa do nich už nevošlo. Boh túžobne čaká, že sa jeho dom naplní (Porov. Lk 14, 23), je to Otec a má rád svoje deti pri sebe.