Hádam niekomu z vás pomôže, keď vám poviem, že pre usmernenie modlitby mám vo zvyku zhmotňovať aj veci najduchovnejšieho charakteru. Náš Pán to tiež tak robil. Rád učil v podobenstvách, vybraných z prostredia, kde žil: o pastierovi a ovciach, o viniči a ratolestiach, o lodiach a sieťach, o zrne, ktoré rozsievač rozsieva… .

I do nášho srdca padlo Božie slovo. Akú pôdu sme mu pripravili? Je v nej prebytok kamenia? Je tam veľa tŕnia? Je to snáď miesto udupané čisto ľudským a malomeštiackym konaním bez nadšenia? Pane, nech je môj pozemok pôdou dobrou, úrodnou, štedro vystavenou dažďu i slnku, nech sa v nej tvoje semeno dobre zakorení, nech urodí plné klasy a kvalitné obilie.

„Ja som vinič, vy ste ratolesti“ (Jn 15, 5). Je september a kry viniča majú uzlovité, dlhé, štíhle a pružné ratolesti, obťažkané plodmi čakajúcimi na vinobranie. Pozrite sa na ne, berú si miazgu z kmeňa: iba tak sa mohli pôvodne malé výhonky zmeniť na zrelú a sladkú dužinu, ktorá poteší ľudské oči i srdce (Porov. Ž 103, 15). Na zemi možno zostalo niekoľko napoly zahrabaných konárikov. Tiež sú to ratolesti, ibaže suché, spálené slnkom. Sú tým najnázornejším symbolom neplodnosti. „Lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15, 5).

Poklad. Predstavte si nesmiernu radosť toho, kto ho nájde. Je koniec nedostatku, ktorý ho sužoval. Predá všetko, čo má a pole kúpi. Jeho srdce je tam, kde je ukrytý jeho poklad (Porov. Mt 6, 21). Naším pokladom je Kristus, a preto by nám nemalo vadiť hodiť cez palubu všetko, čo by mohlo byť prekážkou, aby sme ho nasledovali. Naša loďka bez tejto záťaže popláva priamo do bezpečného prístavu Božej lásky.