Lásku nevytvárame my; zaplavuje nás s milosťou Božou: „pretože On nás miloval prvý“ (Porov. 1 Jn 4, 10). Je treba nechať sa touto nádhernou pravdou predchnúť: „ Ak môžeme milovať Boha, je to preto, že Boh si zamiloval nás “ (Origenes, Commentarii in Epistolam ad Romanos, 4, 9 (PG 14, 977). Všetci, ty i ja teda môžeme priam rozhadzovať lásku pre tých, čo nás obklopujú, pretože sme boli skrze lásku Otca zrodení k viere. Proste Pána smelo o tento poklad, o nadprirodzenú cnosť lásky, aby ste ju mohli uskutočňovať i v tých najmenších detailoch.

My kresťania sme často nevedeli na tento dar odpovedať; často sme ho znevažovali, ako by sa jednalo iba o akúsi bezduchú, chladnú almužnu; alebo sme ho zredukovali na viac či menej formálnu dobročinnosť. Dobre to vystihla istá chorá žena, keď si rezignovane povzdychla: No áno, tu so mnou zaobchádzajú milosrdne, ale moja matka sa o mňa starala s láskou. Láska vychádzajúca z Kristovho srdca nemôže zadať príčinu takémuto rozlišovaniu.

Aby ste si túto pravdu dobre zapamätali, mnohokrát som kázal, že nemáme jedno srdce, aby sme milovali Boha, a druhé, aby sme milovali ľudí: naše úbohé srdce z mäsa miluje láskou ľudskou, ktorá je i nadprirodzená, ak je spojená s láskou Kristovou. Takáto a nie iná je láska, ktorú by sme mali pestovať v duši a ktorá nás povedie k tomu, že budeme v druhých vidieť obraz nášho Pána.