Dokážem všetko

Ak nebojuješ, nevrav mi, že sa snažíš stotožniť sa viac s Kristom, poznávať ho a milovať. Vieme dobre, čo nás čaká, ak nastupujeme kráľovskú cestu nasledovania Krista a živíme v sebe túžbu správať sa ako Božie deti: Svätý Kríž, na ktorý máme hľadieť ako na ústredný bod, o ktorý sa opiera naša nádej na spojenie s Pánom.

Už dopredu ti hovorím, že táto voľba nie je nič pohodlného, a že žiť podľa učenia Pána predpokladá veľké úsilie. Prečítam vám, čo všetko vymenúva apoštol, rozprávajúc o peripetiách a utrpení, ktoré musel podstúpiť, keď chcel plniť Ježišovu vôľu: „Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej, tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách; často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a o smäde, veľa ráz v pôstoch, v zime a nahote. A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi“ (2 Kor 11, 24—28).

V týchto rozhovoroch s Pánom sa rád obmedzujem na realitu, v ktorej sa nachádzame; nevymýšľam si žiadne teórie, ani nesnívam o veľkých obetiach či hrdinstvách, ktoré zvyčajne neprídu. Je dôležité, aby sme využívali čas, utekajúci nám pod rukami; čas, ktorý je z kresťanského hľadiska viac než zlato, pretože je predvojom slávy, akej sa nám neskôr dostane.

Samozrejme sa vo svojom živote nestretávame s takými protivenstvami ako Šavol. Môžeme naraziť na naše nízke sebectvo, návaly zmyselnosti, na útoky zbytočnej a smiešnej pýchy a na iné ďalšie zahanbujúce skutočnosti: toľko slabostí! Máme kvôli tomu strácať odvahu? Nie. Opakujme so sv. Pavlom Pánovi: „Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný“ (2 Kor 12, 10).