210

Pán nás nestvoril preto, aby tu vybudoval trvalé mesto (Porov. Hebr 13, 14), pretože „ tento svet je cestou do sveta iného, ktorý je príbytkom, kde nie je žiadne trápenie “ (Jorge Manrique, Coplas, V).Ale my, Božie deti,by sme sa nemali vzďaľovať od pozemských vecí, kam nás Boh postavil, aby sme sa posväcovali, aby sme ich naplnili požehnanou vierou, jedinou, ktorá prináša ľuďom skutočný pokoj a pravú radosť a prináša ich do každého prostredia. Už od roku 1928 bez prestania kážem: je veľmi potrebné pokresťančovať celú našu spoločnosť, vnášať do všetkých jej sociálnych vrstiev nadprirodzený zmysel, tak, že sa budeme usilovať posväcovať našu bežnú dennú prácu, povolanie či zamestnanie. Tak sa každé ľudské konanie rozsvieti novou nádejou, presahujúcou čas i pominuteľnosť všetkého pozemského.

Krstom sme sa stali nositeľmi Kristovho slova, ktoré upokojuje, osvecuje a utešuje zranené svedomia. Aby mohol Pán v nás a skrze nás pôsobiť, musíme mu povedať, že sme odhodlaní každý deň bojovať, aj keď vieme, že sme slabí a neužitoční, aj keď pociťujeme nesmiernu ťarchu svojich vín a osobnej krehkosti. Mali by sme mu neprestajne opakovať, že mu dôverujeme, že sa spoliehame na jeho pomoc: ak to bude potrebné, ako Abrahám, i proti nádeji (Rim 4, 18). A budeme pracovať s novým úsilím, budeme učiť ľudí, aby vedeli reagovať pokojne, bez nenávisti, podozrievavosti, zaostalosti, nepochopenia a pesimizmu; pretože Boh môže všetko.

Témy
Tento bod v inom jazyku