202

Ježiš pristupuje k figovníku, pristupuje k tebe a pristupuje i ku mne. Ježiš, hladný a smädný po dušiach. Z kríža volal: sitio! (Jn 19, 28), žíznim. Má smäd po nás, po našej láske, po našich dušiach a po všetkých dušiach, ktoré by sme k nemu mali priviesť cestou kríža, čo je cesta nesmrteľnosti a nebeskej slávy.

Prišiel k figovníku, ale nenašiel na ňom nič, len lístie (Mt 21, 19). Aké poľutovaniahodné. Je tomu azda tak aj v našom živote? Stáva sa, že nám chýba viera a prispôsobivosť pokory, že chýbajú obete aj skutky? Že zostáva len kresťanská fasáda, no neprinášame žiaden úžitok? To je vskutku hanebné. Preto Ježiš prikazuje: „Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie!“ A figovník hneď vyschol (Mt 21, 19). Tento úryvok zo Svätého písma nám síce pôsobí zármutok, no zároveň nás povzbudzuje k snahe roznietiť svoju vieru a žiť v súlade s ňou, tak, aby z nás mal Kristus stále úžitok.

Neklamme sa: náš Pán nie je závislý na našich ľudských plánoch; aj tie najambicióznejšie projekty sú preňho iba detskými hračkami. On chce duše, chce lásku, chce, aby všetci dosiahli večnú blaženosť v jeho kráľovstve. Musíme tu na zemi pracovať veľa a musíme pracovať dobre, pretože naša bežná práca má byť tým, čo máme posväcovať. Nikdy ju však nezabúdajme robiť pre Boha. Keby sme ju vykonávali iba pre seba, z pýchy, produkovali by sme iba lístie: ani Boh a ani ľudia by nenašli na strome plnom lístia jediný kus sladkého ovocia.

Tento bod v inom jazyku