Modlite sa so mnou k Pánovi: doce me facere voluntatem tuam, quia Deus meus es tu (Ž 142, 10), nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. Jedným slovom, nech z našich pier vytryskne úprimná túžba ochotne odpovedať na výzvy nášho Stvoriteľa, snaha nasledovať jeho zámery s neochvejnou vierou a presvedčením, že On nemôže nikdy zlyhať.

Ak budeme takýmto spôsobom milovať Božiu vôľu, pochopíme, že hodnota viery nespočíva iba v jasnosti, s akou sa hlása, ale najmä v rozhodnutí hájiť ju skutkami. A v dôsledku toho tak začneme konať.

Vráťme sa však ku scéne, ktorá sa odohráva na ceste z Jericha. Teraz si to ty, na ktorého sa Kristus obracia. Vraví ti: Čo odo mňa žiadaš? Nech vidím, Pane, nech vidím. A Ježiš hovorí: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel za ním po ceste (Mk 10, 52). Ísť za ním po ceste. Aj ty si spoznal, čo ti Pán navrhuje a rozhodol si sa ho sprevádzať na ceste. Aj ty sa snažíš kráčať v jeho šľapajach, obliekať si Kristovo rúcho, byť druhým Kristom; tak aj tvoja viera, viera vo svetle, ktoré ti Pán dáva, musí byť účinná a obetavá. Nerob si nijaké zvláštne ilúzie, nemysli si, že objavíš niečo nového. Viera, ktorú Boh od nás vyžaduje, je takáto: máme kráčať jeho tempom, konať skutky plné veľkorysosti a odhadzovať všetko, čo prekáža.