Bartimejova viera

Tentokrát to bude sv. Marek, kto nám porozpráva o uzdravení ďalšieho slepca. „A keď so svojimi učeníkmi a veľkým zástupom z Jericha odchádzal, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral“ (Mk 10, 46). Keď slepec začul hluk toľkých ľudí, pýtal sa: „Čo sa deje?“ Odpovedali mu, že je to Ježiš Nazaretský. Vtom mu duša vzplanula takou veľkou vierou v Krista, že začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ (Mk 10, 47).

Nemáš chuť takto volať aj ty, ktorý stojíš pri ceste, pri ceste takého krátkeho života, ty, ktorému chýba svetlo, ty, čo potrebuješ viac milosti nato, aby si sa rozhodol hľadať svätosť? Necítiš naliehavú potrebu volať: Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou? Aká nádherná strelná modlitba, aby si ju často opakoval!

Poradil by som vám, aby ste sa pomaly zamysleli nad tým, čo tomuto zázraku predchádzalo, aby ste si dobre zapamätali veľmi jasnú myšlienku: aké odlišné sú naše srdcia od milosrdného srdca Ježišovho! Táto myšlienka vám vždy veľmi pomôže a zvlášť v hodine skúšky, v hodine pokušenia a tiež vo chvíľach, keď je potrebné či už vaše veľkorysé plnenie drobných úloh, alebo hrdinská statočnosť.

„Mnohí ho okríkali, aby mlčal“ (Mk 10, 48). Ako teba, keď si tušil, že Ježiš kráča po tvojom boku. Začalo ti búšiť srdce a tiež si začal kričať, pohnutý vnútorným nepokojom. A tvoji priatelia, tvoje návyky, tvoja pohodlnosť, tvoje okolie, všetci ti radili: Mlč, nekrič! Prečo by si mal volať Ježiša? Neobťažuj ho predsa!

No úbohý Bartimej ich nepočúval a kričal ešte viac: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Pán, ktorý ho počul hneď od začiatku, ho nechal kričať, nechal ho vytrvať v modlitbe. A rovnako sa správa aj k tebe. Ježiš počuje už prvé volanie našej duše, no čaká. Chce, aby sme sa presvedčili o tom, že ho potrebujeme, chce, aby sme ho prosili, aby sme boli neodbytní ako ten slepec na ceste z Jericha. „ Robme to ako on. Aj keď nám Boh nedá hneď to, o čo ho žiadame, aj keď sa mnohí budú snažiť odradiť nás od modlitby, neprestávajme ho úpenlivo prosiť “ (Sv. Ján Zlatoústy, In Matthaeum homiliae, 66, 1 (PG 58, 626)).