Občas počujeme, že v dnešnej dobe sú vraj zázraky menej časté než kedysi. Nebude to snáď preto, že čoraz menej ľudí má živú vieru? Boh predsa nemôže nedostáť svojmu prísľubu: „Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem“ (Ž 2, 8). Náš Boh je Pravda, základ všetkého bytia a nič sa nedeje bez jeho všemohúcej vôle.

„Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, i vždy a na veky vekov“ (Doxológia Sláva Otcu…). Pán sa nemení, nepotrebuje sa naháňať za niečím, čo by nemal, on sám je všetok pohyb, všetka krása a všetka veľkosť. Dnes tak ako včera. „Veď nebo sa ako dym rozplynie a zem sa sťa odev rozpadne… moje spasenie však potrvá naveky a moja pravda nezanikne“ (Iz 51, 6).

Boh skrze Ježiša Krista uzavrel s ľuďmi novú a večnú zmluvu. Dal svoju všemohúcnosť k službám našej spáse. Keď ľudia strácajú dôveru, keď sa trasú pre nedostatok viery, opäť počujeme Izaiáša, oznamujúceho v Pánovom mene: „Či mi je ruka prikrátka spasiť? A či nemám sily vyslobodiť? Hľa, svojou hrozbou vysušujem more a rieky na púšť obraciam, ich ryby pohnijú v nedostatku vody a budú zmierať od smädu. Nebesá odejem čierňavou, vrecovinu im urobím závojom“ (Iz 50, 2—3).