Ak predsa len nešťastne padneme, treba ihneď vstať. S Božou pomocou, ktorá nám nebude chýbať, ak použijeme prostriedky, čo najskôr s pokorou a úprimne oľutujme a vykonajme zadosťučinenie, a tak sa momentálna porážka zmení na veľké víťazstvo Ježiša Krista.

Zvyknite si tiež bojovať ďaleko od hlavných múrov vašej pevnosti. Nemôžeme totiž balansovať na hranici hriechu; ale naopak, rozhodne sa vyhýbať každej dobrovoľnej príležitosti k nemu — in causa, musíme od seba zaháňať aj tú najmenšiu nelásku a podporovať túžbu po stálom a vytrvalom kresťanskom apoštoláte, ktorému je svätá čistota základným pilierom a zároveň jedným z jeho najcharakteristickejších plodov. Okrem toho by sme svoj čas mali vypĺňať intenzívnou a zodpovednou prácou, hľadajúc Božiu prítomnosť — a nikdy pritom nezabúdať, že sme boli kúpení za vysokú cenu a že sme chrámom Ducha Svätého.

A aké ďalšie rady by som vám mal ešte dať? Využívajte všetky prostriedky, ktoré využívali kresťania skutočne sa snažiaci nasledovať Krista — i tí prví, povzbudzovaní samotným Ježišom: vytrvalé stretávanie sa s Pánom v Eucharistii, synovská modlitba k Najsvätejšej Panne, pokora, miernosť, umŕtvovanie zmyslov — „ pretože nie je dobré dívať sa na to, po čom nie je dovolené túžiť “ (Sv. Gregor Veľký, Moralia, 21, 2, 4 (PL 76, 190) — ako vraví sv. Gregor Veľký, a — pokánie.

Zrejme mi poviete, že je to v kocke vlastne celý kresťanský život. Samozrejme, nemôžeme oddeľovať čistotu, ktorá je láskou, od základu našej viery, ktorým je kresťanská láska; neprestajné milovanie Boha, nášho Stvoriteľa a Vykupiteľa, neustále nás vedúceho za ruku, hoci si to v množstve okolností ani neuvedomujeme. Nemôže nás opustiť. „Ale Sion povedal: ‚Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol.‘ Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba“ (Iz 49, 14—15). Nenapĺňajú vás tieto slová všeobjímajúcou radosťou?