181

Iste je vám jasné, že človek prehnitý zmyselnosťou nemôže duchovne rásť; je neschopný čohokoľvek dobrého, je to mrzák, zmietajúci sa na zemi ako nejaká handra. Videli ste niekedy pacientov s progresívnou paralýzou, čo sa už nemôžu hýbať a dokonca ani vstať? Niekedy už ani nepohnú hlavou. To isté sa v nadprirodzenej rovine deje s tými, čo nie sú pokorní a čo sa zbabelo oddali zmyselnosti. Nič nevidia, nič nepočujú, nič nechápu. Sú ochromení a akoby pomätení. Každý jeden z nás by mal vzývať Pána i Matku Božiu a prosiť, aby nám udelili dar pokory a rozhodnutie zbožne využívať božský liek spovede. Nedovoľte, aby sa vo vašej duši zahniezdilo čo i len malé ohnisko hniloby. Hovorte. Keď voda tečie, je čistá; keď stojí, vytvorí kaluž plnú odpornej špiny a pitná voda sa premení na semenisko všelijakej hávede.

To, že čistota je možná a že je prameňom radosti, viete rovnako dobre ako ja. Takisto viete, že z času na čas si vyžaduje, aby človek trochu zabojoval. Opäť sa započúvajme do slov sv. Pavla: „Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom; ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti?“ (Rim 7, 22—24). Aj ty tak môžeš kričať, ak to potrebuješ, no na druhej strane nepreháňajme: sufficit tibi gratia mea (2 Kor 12, 9), stačí ti moja milosť, odpovie nám náš Pán.

Tento bod v inom jazyku