Kresťanská cnosť spravodlivosti je náročnejšia: vedie nás k vďačnosti, vľúdnosti a veľkorysosti; k tomu, aby sme boli vernými a čestnými priateľmi v časoch dobrých i zlých; povzbudzuje nás k tomu, aby sme dodržiavali zákony a poslúchali právoplatné autority; aby sme dokázali radostne napraviť svoj omyl, keď zistíme, že sme pochybili. No predovšetkým, ak sme spravodliví, budeme si bez veľkých rečí a ostentatívnosti zastávať svoje pracovné, rodinné a spoločenské záväzky… a usilovať o svoje práva, ktoré sú zároveň i našimi povinnosťami.

Neverím v spravodlivosť leňochov, pretože svojím dolce far niente — ako sa vraví v mojom milovanom Taliansku — sa prehrešujú, a niekedy ťažkým spôsobom, proti najzákladnejšiemu princípu rovnosti: princípu práce. Nesmieme zabúdať, že Boh stvoril človeka ut operaretur (Gn 2, 15), aby pracoval a ostatní — naša rodina, náš národ, celé ľudstvo — závisia aj na tom, ako my pracujeme. Deti moje, akú úbohú predstavu majú o spravodlivosti tí, ktorí ju redukujú na jednoduché rozdeľovanie hmotných dobier!