167

Spravodlivosť voči Bohu a voči ľuďom

Vryme si hlboko do srdca a tak, aby to bolo poznať na našom konaní: najprv, spravodlivosť voči Bohu. To je skúšobný kameň skutočného hladu a smädu po spravodlivosti (Mt 5, 6), ktorý ju odlišuje od pokrikovania závistlivcov, urazených, sebcov a chamtivcov. Pretože upierať nášmu Stvoriteľovi a Spasiteľovi uznanie hojných a nevýslovných darov, ktoré nám dáva, je tou najstrašnejšou a najnevďačnejšou nespravodlivosťou zo všetkých. A vy, ak sa skutočne usilujete o to byť spravodliví, budete často premýšľať o svojej závislosti na Bohu — „Čo máš, čo si nedostal?“ (1 Kor 4, 7) —a budete naplnení vďačnosťou a túžbou odplácať sa Otcovi, ktorý nás miluje až do zbláznenia.

A tak sa vo vás oživí správna synovská bázeň i nežný a srdečný vzťah k Bohu. Keď budú pokrytci okolo vás šíriť pochybnosti, či má Pán právo od vás žiadať tak mnoho, nedajte sa obalamutiť. Naopak, vstúpte do Božej prítomnosti bez podmienok, poddajní ako hlina v hrnčiarových rukách (Jer 18, 6) a odovzdane mu vyznajte: Deus meus et omnia! Ty si môj Boh a moje všetko. Keď potom zavše príde nečakaná rana, či nezaslúžené príkorie od ľudí, vy budete vedieť s novou radosťou zvolať: nech sa stane, nech sa splní, nech je pochválená a naveky zvelebená nanajvýš spravodlivá a najláskavejšia Božia vôľa nadovšetko. Amen. Amen.

Tento bod v inom jazyku