Raz som počul, ako istý ľahkomyseľný človek povedal, že skúsenosť z predchádzajúcich potknutí nám slúži na to, aby sme sa k rovnakej chybe vrátili znovu aj stokrát. Naopak ja vám však vravím, že nie, že rozvážny človek tieto nezdary využije a vezme si z nich ponaučenie, naučí sa konať dobro a obnoví svoje rozhodnutie byť viac svätý. Zo svojich víťazstiev a prehier v službe Bohu spolu s rastúcou láskou načerpajte vždy pevnejšie odhodlanie za každú cenu pokračovať v plnení vašich povinností kresťanských občanov: statočne, nevyhýbajúc sa ani cti, ani zodpovednosti, a bez strachu, čo povedia tí okolo, snáď i falošní bratia, keď sa budete veľkoryso a verne snažiť hľadať Božiu slávu a dobro blížnych.

A tak by sme mali byť rozvážni. Načo? Aby sme boli spravodliví, aby sme milovali, aby sme slúžili dobre Bohu i ľuďom. Rozvaha bola právom nazývaná genitrix virtutum (Sv. Tomáš Akvinský, In III Sententiarum, dist. 33, q. 2, a. 5), matkou všetkých cností, a tiež auriga virtutum (Sv. Bernard, Sermones in Cantica Canticorum, 49, 5 (PL 183, 1018)), matkou všetkých dobrých návykov.