Evanjeliová scéna pokračuje: „Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ…“ (Mt 22, 16). Všimnite si, s akou falšou ho oslovujú Učiteľ; tvária sa, že sú jeho obdivovateľmi a priateľmi, oslovujú ho ako autoritu, od ktorej očakávajú nejaké poučenie. Magister, scimus quia verax es (Mt 22, 16), vieme, že vždy vravíš pravdu… Aká bezcharakterná prešibanosť! Videli ste už niekedy väčšiu neúprimnosť? Dávajte si vo svete pozor. Nebuďte opatrnícki ani nedôverčiví, no na svojich pleciach by ste mali cítiť váhu stratenej ovečky, s ktorou býva v katakombách zobrazovaný Dobrý Pastier — a nie je to iba jedna osamotená duša, je to celá Cirkev, celé ľudstvo.

Ak na seba túto zodpovednosť veľkomyseľne vezmete, budete zároveň odvážnymi i rozvážnymi pri obraňovaní a hlásaní Božích práv. A potom, vďaka jednote konania vás mnohí budú považovať za učiteľov a budú vás tak aj nazývať, bez toho, aby ste sa o to usilovali; nehľadáme predsa pozemskú slávu. Nečudujte sa však, ak sa medzi tých, čo sa k vám priblížia, vmiesia aj takí, čo vám budú chcieť iba pochlebovať. Dobre si zapamätajte to, čo ste ma už veľakrát počuli opakovať: žiadne ohováranie, žiadne klebety, ani ľudské ohľady, ani „čo povedia ľudia“ a tým menej pokrytecké chvály nám nikdy nesmú zabrániť robiť to, čo máme.