Iubilate Deo. Exsultate Deo adiutori nostro (Ž 80, 2), plesajte Bohu, ktorý nám pomáha. Ježišu, kto to nepochopí, nevie nič o láske, ani o hriechu, ani o slabosti! Ja som iba nedokonalý človek a chápem hriech, lásku i slabosť. Viete, čo to znamená byť pozdvihnutý až k Božiemu srdcu? Chápete, že človek sa môže stretnúť s Pánom, otvoriť mu svoju dušu, vyžalovať sa mu? Ja sa mu napríklad žalujem, keď k sebe povoláva mladých ľudí, ktorí by mu ešte veľa rokov mohli slúžiť a milovať ho tu na zemi: pretože tomu nerozumiem. No sú to vzlyky plné dôvery, lebo viem, že keby som opustil Božiu náruč, ihneď by som zakopol. Preto keď prijímam Božie rozhodnutia, dodávam: nech sa stane, nech sa splní, nech je pochválená a naveky zvelebená nanajvýš spravodlivá a najláskavejšia Božia vôľa nadovšetko. Amen. Amen.

To je spôsob, ktorému nás učí Evanjelium, najsvätejšie huncútstvo a zdroj účinnej apoštolskej práce. To je prameň našej lásky a nášho pokoja Božích detí, a cesta, prostredníctvom ktorej môžeme na ľudí túto lásku a pokoj prenášať. Iba tak skončia napokon naše dni v Božej láske, tým, že sme posväcovali svoju prácu a v nej hľadali skryté šťastie Božích vecí. Budeme konať so svätou bezostyšnosťou malých detí a zavrhneme prudériu — pretvárku dospelých, ktorí sa po páde alebo zlyhaní desia návratu k svojmu Otcovi.

Skončím Pánovým pozdravom z dnešného Evanjelia: pax vobis! „Pokoj vám! Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána“ (Jn 20, 19—20). Toho Pána, ktorý nás sprevádza k Otcovi.