Josemaría Escrivá Obras
149

Životný plán

Keď budeme uvažovať o tom, aká je a aká by mala byť naša zbožnosť; a v akých konkrétnych bodoch by sa mal zlepšiť náš osobný vzťah k Bohu; potom — ak ste ma správne pochopili — iste zavrhnete pokušenie predstavovať si neprekonateľné hrdinské činy, pretože ste si už určite uvedomili, že Pán sa uspokojí, keď mu ponúkneme naše malé, zato však neustále dôkazy lásky.

Snaž sa vytrvalo dodržiavať určitý životný plán: niekoľko minút rozjímavej modlitby, účasť na Svätej omši — ak môžeš, denne — a časté Sväté prijímanie. Pravidelne prichádzať ku Sviatosti zmierenia, hoci ťa tvoje svedomie neobviňuje zo smrteľného hriechu; návšteva Ježiša vo Svätostánku; modlitba a rozjímanie nad tajomstvami Svätého ruženca a mnoho iných úžasných spôsobov, ktoré poznáš, alebo ktoré sa môžeš naučiť.

Nemali by sme ich však premeniť na strnulé normy, tesné škatuľky; naopak, to všetko by malo predstavovať pružný denný plán, prispôsobený postaveniu človeka, ktorý žije medzi ľuďmi, ktorý intenzívne pracuje a má svoje spoločenské povinnosti a vzťahy, ktoré by nemal zanedbávať; pretože tam pokračuje tvoje stretávanie sa s Bohom. Tvoj životný plán by mal byť ako gumená rukavica, ktorá sa dokonale prispôsobí ruke, na ktorej je navlečená.

Taktiež nezabúdaj, že dôležité nie je vykonávať veľa vecí, a veľkoryso sa obmedz na tie, ktoré môžeš splniť každý deň, či už sa ti chce alebo nie. A takmer bez toho, že by si si to uvedomoval, ťa tento spôsob života privedie ku kontemplatívnej modlitbe. Zo srdca ti bude tryskať stále viac úkonov lásky, strelných modlitieb, úkonov vďaky a zadosťučinenia, duchovných svätých prijímaní. A to všetko pri plnení tvojich povinností: pri telefonovaní, pri nastupovaní do dopravného prostriedku, pri zatváraní alebo otváraní dverí, keď pôjdeš okolo kostola, pri začínaní nejakej novej práce, počas jej vykonávania a po jej skončení — o všetkom budeš rozprávať svojmu Bohu Otcovi.

Predchádzajúce Zobraziť kapitolu Nasledujúce