Josemaría Escrivá Obras
145

Obráťme svoj zrak opäť na nášho Majstra. Možno že aj ty v tejto chvíli počuješ výčitku adresovanú Tomášovi: “Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!” (Jn 20, 27) a spolu s apoštolom aj z tvojho srdca s úprimnou ľútosťou vytryskne kajúce zvolanie: “Pán môj a Boh môj!” (Jn 20, 28). Pane, definitívne ťa uznávam za Majstra a odteraz už navždy — s tvojou pomocou — budem uchovávať tvoje učenie a budem sa usilovať verne ho nasledovať.

V Evanjeliu, niekoľko stránok predtým, znova prežívame scénu, kde sa Ježiš utiahol do ústrania, aby sa modlil, zatiaľ čo učeníci sú nablízku a pravdepodobne ho pozorujú. Keď skončil, jeden z nich ho prosí: “Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov. Povedal im: “Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno” (Lk 11, 1—2).

Všimnite si tú prekvapujúcu odpoveď: učeníci sú stále s Ježišom a medzi rečou ich Pán učí, ako sa majú modliť, zjavuje im veľké tajomstvo Božieho milosrdenstva: že sme Božími deťmi a že sa môžeme s dôverou zhovárať s Bohom tak, ako sa zhovára dieťa so svojím otcom.

Keď vidím, ako si niektorí ľudia predstavujú zbožný život a vzťah kresťana k svojmu Pánovi, a vykresľujú mi trápny, teoretický a formálny obrázok, zamorený otrepanými frázami bez duše, ktoré sa viac hodia k anonymnej modlitbe než k osobnému rozhovoru z očí do očí s naším nebeským Otcom — ozajstná ústna modlitba nikdy nemôže byť anonymná — spomínam si na radu nášho Pána: “Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili” (Mt 6, 7—8). A k tomu jeden z cirkevných Otcov dodáva: “ ... myslím, že Kristus nám prikazuje, aby sme sa vyhýbali dlhým modlitbám; no dlhým nie čo do času, lež čo do nekonečného množstva slov... Sám Pán nám ukázal príklad vdovy, ktorá svojimi prosbami zvíťazila nad tvrdosťou nespravodlivého sudcu; alebo iný príklad človeka, ktorý prišiel v nevhodnú nočnú dobu a dosiahol, aby jeho priateľ vstal, ani nie tak pre priateľstvo, ako pre jeho neodbytnosť (Porov. Lk 11, 5—8; 18, 1—8). Týmito dvoma príkladmi nás vyzýva, aby sme prosili neustále, no nie skladaním nekonečných modlitieb, ale aby sme mu jednoducho porozprávali o svojich potrebách ” (Sv. Ján Zlatoústy, In Matthaeum homiliae, 19, 4 (PG 57, 278).

V každom prípade, ak sa vám na začiatku rozjímania nedarí sústrediť vašu pozornosť na rozhovor s Bohom, ak sa cítite byť vyprahnutí a zdá sa vám, že vaša hlava nie je schopná vyjadriť ani jedinú myšlienku, alebo ste úplne bez citu, potom vám poradím to, čo som sa v takých chvíľach snažil robiť ja sám: vstúpte do prítomnosti vášho Otca a povedzte mu aspoň niekoľko slov: Pane, veď ja sa ani neviem modliť a nenapadá ma nič, čo by som ti povedal... A buďte si istí, že v tej chvíli ste modlitbu začali.

Predchádzajúce Zobraziť kapitolu Nasledujúce