139

Mohol by som ešte uviesť množstvo príkladov — povedal som iba dva, čo ma práve napadli — ktoré môžeš využívať, aby si sa stále viac približoval k Bohu a k blížnemu. Ak som ich uviedol, nebolo to preto, žeby som azda pohŕdal veľkými skutkami kajúcnosti, práve naopak, ukazuje sa, že sú dobré a sväté, dokonca nutné, keď ťa Pán volá na takú cestu, no vždy je treba mať dovolenie od tvojho duchovného radcu. Chcem ťa však upozorniť, že veľké skutky kajúcnosti bývajú sprevádzané i veľkými pádmi vyvolanými pýchou. A naopak, v túžbe robiť Bohu radosť malými osobnými bojmi — ako napríklad usmievať sa, keď nemáme chuť (a to vám teda poviem, že je niekedy ťažšie vyčariť jeden úsmev ako hodinu používať cilícium) — je potom ťažké dať podnet pýche a smiešnej naivite považovať sa za slávnych hrdinov. Lebo v skutočnosti sme ako dieťa, ktorému sa sotva podarí ponúknuť svojmu otcovi nejakú bezvýznamnú drobnôstku; tá je však prijímaná s nesmiernym potešením.

Mal by sa teda kresťan neustále umŕtvovať? Áno, ale z lásky. Pretože tento poklad svojho povolania „máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život“ (2 Kor 4, 7—10).

Zoznam citácií zo Svätého Písma
Tento bod v inom jazyku