127

Ego sum via, veritas et vita! (Jn 14, 6) — Ja som cesta, pravda a život. Týmito jednoznačnými slovami nám Pán ukazuje cestu k večnému šťastiu. Ego sum via — On je jedinou cestou, ktorá spája nebo a zem. Hovorí to všetkým ľuďom, no hlavne to pripomína nám, ktorí sme sa — ako ty a ako ja — rozhodli brať vážne naše kresťanské povolanie, tak, aby bol Boh vždy prítomný v našich myšlienkach, na našich perách a vo všetkých našich skutkoch, aj v tých najobyčajnejších a najprostejších.

Ježiš je cesta. Zanechal na zemi jasné odtlačky svojich krokov, nezničiteľných znakov, ktoré ani roky a ani vierolomnosť nepriateľa nedokázali zmazať. Iesus Christus heri, et hodie; ipse et in saecula (Hebr 13, 8). Ako rád si to pripomínam! Ježiš Kristus, ten istý, ako bol pre apoštolov a ľudí, ktorí šli za ním, žije dnes pre nás a bude žiť naveky. Sme to my, kto neraz nedokáže rozpoznať jeho stále prítomnú tvár, pretože hľadíme unaveným či zakaleným zrakom. Preto ho na začiatku tejto chvíle modlitby pred Svätostánkom popros ako ten slepý z Evanjelia: Domine, ut videam! (Lk 18, 41), Pane, nech vidím, nech sa môj rozum naplní svetlom a Kristovo slovo prenikne do mojej mysle; nech sa v mojej duši zakorení jeho Život, aby ma tak premenil pre večnú slávu.

Tento bod v inom jazyku