Skončíme zamyslením, ktoré nám ponúka evanjelium dnešnej svätej omše: „Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali. Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja“ (Jn 12, 1—3).Akým nádherným prejavom veľkodušnosti je toto Máriino plytvanie! Judáš narieka, že vyšiel nazmar drahocenný olej — vo svojom lakomstve si to veľmi dobre spočítal — najmenej za tristo denárov (Jn 12, 5).

Pravá odpútanosť nás vedie k tomu, že sme veľmi štedrí k Bohu aj k svojim bratom, že pracujeme, že hľadáme prostriedky, že sa necháme úplne stráviť, len aby sme pomohli tým, čo to potrebujú. Žiaden kresťan sa nemôže uspokojiť s prácou, ktorá by mu umožnila zarobiť si iba na to nevyhnutné pre neho a pre jeho blízkych: jeho veľkorysé srdce ho donúti priložiť ruku k dielu a podporiť tak aj ostatných. Vedú ho k tomu milosrdná láska a spravodlivosť, ako píše svätý Pavol v liste Rimanom: „… Macedónsko aAchájsko sarozhodli urobiť nejakú zbierku pre chudobných svätých v Jeruzaleme. Radi to urobili a sú aj ich dlžníkmi. Lebo ak pohania dostali účasť na ich duchovných dobrách, sú povinní poslúžiť im zasa v hmotných“ (Rim 15, 26—27).

Nebuďte skúpi ani lakomí voči tomu, kto vo svojej veľkorysosti zašiel tak ďaleko, že sa úplne odovzdal. Zamyslite sa: koľko vás stojí — aj z ekonomického hľadiska — byť kresťanmi? No predovšetkým nezabúdajte, že „veselého darcu Boh miluje. A Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok…“ (2 Kor 9, 7—8).

Keď sa v tento Veľký týždeň priblížime k bolestiam Ježiša Krista, poprosme Najsvätejšiu Pannu, aby sme ako ona aj my vedeli uvažovať o všetkých týchto veciach a zachovávať ich vo svojom srdci (Porov. Lk 2, 19).