Josemaría Escrivá Obras
117

Ešte raz mi dovoľte, aby som vám povedal niečo z mojej vlastnej skúsenosti. Otváram vám pred Bohom svoje srdce s absolútnym presvedčením, že nie som vzorom v ničom, že som iba zdrap, úbohý nástroj — hluchý a neschopný — ktorý Pán použil na to, aby bolo jasne vidieť, že On píše dokonale aj s nohou od stola. A preto keď hovorím o sebe, ani zďaleka mi nepríde na myseľ, že by som mal na svojom konaní nejakú zásluhu, a vôbec vás nechcem nútiť, aby ste i vy kráčali po ceste, po ktorej viedol Pán mňa. Veľmi dobre sa totiž môže stať, že Učiteľ od vás nebude žiadať to, čo odo mňa, a čo mi tak veľmi pomáhalo bez prekážok pracovať na tomto Božom Diele, ktorému som venoval celý svoj život.

Uisťujem vás — mohol som si na to siahnuť vlastnými rukami a videl som to na vlastné oči — že keď dôverujete Božej prozreteľnosti, keď sa hodíte do jeho všemohúceho náručia, nikdy vám nebudú chýbať prostriedky, aby ste mohli slúžiť Bohu, svätej Cirkvi a dušiam bez toho, žeby ste zanedbali nejakú zo svojich povinností; a navyše zakúsite radosť a pokoj, ktorý mundus dare non potest (Jn 14, 27), ktorý vám žiaden majetok na svete nemôže dať.

Od počiatkov Opus Dei v roku 1928, okrem toho, že sme nemali žiadne materiálne prostriedky, som ja osobne nemal k dispozícii ani halier a ani som priamo nezasahoval do logicky vyplývajúcich ekonomických otázok, vyskytujúcich sa vždy, keď ide o dielo, na ktorom sa zúčastňujú ľudia — z mäsa a kostí, nie anjeli — a potrebujú materiálne prostriedky, aby mohli účinne rozvíjať svoju činnosť.

Opus Dei potrebovalo, a myslím, že pre podporovanie svojich apoštolských diel bude — až do konca čias — potrebovať veľkorysú spoluprácu mnohých ľudí: jednak preto, že tieto aktivity nie sú nikdy výnosné, a potom, hoci bude rásť počet spolupracovníkov i práca mojich synov, ak bude láska k Bohu, rozšíri sa i apoštolát a vzrastú požiadavky. Často som svojich synov rozosmial — pretože zatiaľ čo som ich dôrazne povzbudzoval, aby verne odpovedali na Božiu milosť, zároveň som im vravel, aby sa smelo a hádam aj trochu drzo pustili do Pána a prosili ho o viac milosti aj peňazí, cvendžiacej a dobre spočítateľnej hotovosti, ktorú sme naliehavo potrebovali.

V prvých rokoch sme nemali ani to najnutnejšie. Pritiahnutí ohňom Božej lásky prichádzali ku mne robotníci, remeselníci, vysokoškoláci... ktorí nevedeli o nedostatku a núdzi, v akej sme sa nachádzali, pretože v Opus Dei sme sa vždy snažili pracovať s Božou pomocou tak, že modlitby aj obetí bol dostatok, ale v skrytosti. Keď sa ohliadnem dozadu na tie časy, zo srdca mi tryská odovzdaná vďaka Pánovi: aká veľká istota bola v našich dušiach! Vedeli sme, že ak hľadáme Božie kráľovstvo a spravodlivosť, ostatné dostaneme navyše (Porov. Lk 12, 31). A môžem vás uistiť, že sa nestalo, aby sa nejaká apoštolská iniciatíva neuskutočnila pre nedostatok materiálnych prostriedkov: v pravej chvíli, či už takým alebo onakým spôsobom nám Prozreteľnosť nášho Boha Otca poskytla to, čo sme potrebovali, aby sme videli, že On vždy platí dobre.

Predchádzajúce Zobraziť kapitolu Nasledujúce