Stojíme na prahu Veľkého Týždňa; chvíľa, keď sa na Kalvárii zavŕši Vykúpenie celého ľudstva, je už veľmi blízko a zdá sa mi, že je to osobitne vhodný čas, aby sme sa ty aj ja zamysleli nad tým, akým spôsobom nás náš Pán Ježiš Kristus spasil: a aby sme rozjímali o jeho nevýslovnej láske k úbohým bytostiam, stvoreným z hliny zeme.

Memento homo, quia pulvis es, et in pulverem reverteris (Obrad udeľovania popola, porov. Gn 3, 19), pripomína nám naša matka Cirkev na začiatku pôstneho obdobia, aby sme nikdy nezabúdali, že neznamenáme skoro nič, že jedného dňa sa naše telo — dnes tak plné života — rozpadne ako ľahký obláčik prachu, ktorý naše nohy víria pri chôdzi; tak sa rozplynie ako hmla, ktorú lúče slnka porozháňajú (Múd 4, 2).

Kristov príklad

Ja by som však rád po tejto neľútostnej pripomienke našej osobnej bezvýznamnosti chcel vyzdvihnúť inú úžasnú skutočnosť: Božiu veľkodušnosť, ktorá nám pomáha a ktorá nás robí rovnými Bohu. Vypočujte si slová apoštola: „Veď poznáte milosť nášho pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili“ (2 Kor 8, 9).Zamyslite sa v pokoji nad tým, aký príklad nám dáva náš Učiteľ a ihneď pochopíte, že máme námet, nad ktorým by sa dalo rozjímať celý život: ako sa úprimne snažiť o väčšiu veľkodušnosť. Pretože, a pritom nestrácajte zo zreteľa cieľ, ku ktorému by sme sa mali dopracovať, každý jeden z nás by sa mal stotožniť s Ježišom, ktorý — ako ste už počuli — sa stal chudobným pre teba, pre mňa, ktorý trpel a zanechal nám tak príklad, aby sme kráčali v jeho šľapajach (Porov. 1 Pt 2, 21).