Pri čítaní dnešnej epištoly som videl Daniela medzi vyhladovanými levmi a bez akéhokoľvek pesimizmu — nemôžem tvrdiť, že kedykoľvek v minulosti to bolo lepšie, pretože každá doba má svoje klady aj zápory — som uvažoval nad tým, že i v dnešných časoch pobieha na slobode veľa levov a my musíme v tomto prostredí žiť. Levy, ktoré hľadajú, koho by zožrali: tanquam leo rugiens circuit quaerens quem devoret (1 Pt 5, 8).

Ako sa vyhneme týmto šelmám? Pravdepodobne sa nám nestane to, čo Danielovi. Nie som lovec zázrakov, no milujem Božiu veľkoleposť a chápem, že Bohu by bolo oveľa ľahšie prorokovi utíšiť hlad, alebo pred neho postaviť niečo na jedenie; a predsa tak neurobil. Namiesto toho zariadil, aby sa k nemu zázračne z Júdska premiestnil iný prorok, Habakuk, a doniesol mu jedlo. Nevadilo mu urobiť veľký zázrak, pretože Daniel nebol v jame len tak sám od seba, lež kvôli nespravodlivosti diablových prisluhovačov — lebo slúžil Bohu a rozbíjal modly.

Aj my by sme mali, bez neobyčajných zázrakov, normalitou všedného kresťanského života rozbíjať rozsievaním pokoja a radosti mnoho modiel: modiel neporozumenia, nespravodlivosti, nevedomosti, takzvanej ľudskej sebestačnosti, ktorá sa arogantne obracia Bohu chrbtom.

Neľakajte sa, ani sa nebojte žiadnej škody, hoci by podmienky, v ktorých pracujete, boli strašné, oveľa horšie ako mal Daniel v jame s pažravými šelmami. Božia ruka je stále rovnako mocná a keby to bolo potrebné, Boh by spravil zázrak. Buďte verní! Buďte s láskou, uvedomele a s radosťou verní Kristovmu učeniu, presvedčení o tom, že dnešné časy nie sú horšie než tie počas iných storočí a že Pán je ten istý stále.

Poznal som jedného staručkého kňaza, ktorý sám o sebe s úsmevom tvrdil: Ja som vždy pokojný. Pokojný. A takí by sme mali byť aj my, uprostred sveta, obklopení hladnými levmi, no nemali by sme strácať pokoj. Rozvahu. S láskou, vierou a nádejou, a nikdy nezabúdať na to, že ak bude treba, Pán urobí zázraky.